Šunka

Problém je v názvoch. Na obale bude pravdepodobne dominantný názov šunky, ktorý má evokovať že sa jedná o kvalitný výrobok. Poctivá, diétna, detská, sviatočná, chlebíčková, domáca atď. Hľadajte slová: štandard, výberová alebo špeciál (prípadne najvyššia akosť). Za nimi sa skrýva obsah mäsa respektíve čistých svalových bielkovín. Pod slovom štandard (štandardná kvalita) si predstavím niečo kvalitné, čo si zaslúži názov šunka, ale v podstate sa jedná o šmejd, aký sa vo zvyšku Európy (mimo V4) nesmie označiť názvom šunka. Je v ňom veľa nezdravej chémie, aby udržala čo najväčšie množstvo vody, separátu, sóje a škrobu v zafarbenom mäse. Spočítaním cien jednotlivých surovín by ste zistili, že kúpou tejto „šunky“ vlastne neušetríte ani cent.

Výberová šunka je na tom podstatne lepšie, ale ja radšej kupujem šunku špeciál. Cenový rozdiel je zanedbateľný a kvalita oveľa lepšia.

Niektoré známky kvality sa však navzájom vylučujú. Pekná ružová šunka znamená viac dusitanov ako je nevyhnutne nutné. Dlhšia doba spotreby znamená opäť viac konzervantov (väčšinou zase dusitanov) ako je nutné. Prítomnosť dusitanov naopak zase vylučuje prítomnosť baktérií a ich nebezpečných toxínov napr. botulotoxínu. S obsahom soli si ťažkú hlavu nerobte - normy držia výrobcov dosť na uzde, mäso a soľ v šunke proste patria k sebe tak isto ako múka a soľ v chlebe.