Mikrovlnka II

Viete už čo sa z jedlom v mikrovlnke deje, ale som nútený aj popísať čo sa s ním nedeje. Takže z toho budú nakoniec tri články.

Najlepšie bude keď vám v skratke opíšem na čo sa rôzne dĺžky elektromagnetického žiarenia používajú.

UV – ultrafialové žiarenie je žiarenie s dĺžkou vlny medzi 400 a 10 nm. Využíva sa napríklad v solárkach a v germicídnych žiaričoch na sterilizáciu miestností v zdravotníctve alebo potravinárstve. Od 100 nm smerom ku ešte kratším vlnám sa už žiarenie považuje za ionizujúce. To znamená že je schopné ničiť bunky, poškodzovať DNA a vyvolávať rozne chemické reakcie. Opačným smerom k dlhším vlnám sa nachádza viditeľné svetlo. Jeho vlny sú také malé, že pohodlne prejdú cez dierky v mriežke na dverách mikrovlnky. Potom prichádza neviditeľné infračervené pásmo - okolo 1µm. Niekedy ho volajú tepelné žiarenie a vyžaruje ho aj ľudské telo, ohrievač v kúpeľni alebo aj ovládač TV. Za ním sa nachádza mikrovlnné žiarenie. Začína na mm vlnách, pokračuje cm vlnami a končí dm vlnami. Potom nasledujú rádiové vlny. (m – km). Mikrovlnka pracuje s vlnou o dĺžke 12 cm (1,2 dm). Je to taká istá dĺžka vlny akú využívajú aj mobilné telefóny a wifi siete. Nevie urobiť s potravinou nič, čo by nerobilo aj varenie vo vode alebo rôzne druhy pečenia. 50 rokov vedci skúmajú zdravotné riziko mikrovlnného ohrevu a na nič závažnejšie neprišli. Čo sa týka ohrievania jedla je mikrovlnka na tom najlepšie. Pri dlhodobejšej príprave jedla sú, podľa typu surovín, nejaké plusy v prospech mikrovlnky, ale aj mínusy v jej neprospech.